Spory o vlastníctvo nehnuteľnosti

Vlastnícke právo

Ústava Slovenskej republiky stanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, a to hnuteľný či nehnuteľný. Plne priznané vlastnícke právo a jeho riadny výkon sa zaraďujú medzi základné atribúty právneho a demokratického štátu. Zároveň je v Ústave stanovené, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Vlastnícke právo, a najmä k nehnuteľnostiam, je v prevažnej miere upravené v Občianskom zákonníku a naň nadväzujúcich právnych predpisoch, ako je katastrálny či bytový zákon.

Obsahom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právo užívať ju, mať z nej ekonomický prospech (napr. v podobe nájomného) a disponovať s ňou (predávať, darovať, zaťažovať ju a pod.). Vlastník smie svoju nehnuteľnosť užívať podľa svojej potreby a vôle. Nesmie však pritom porušovať zákon či neprimerane zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov patrí do obsahu vlastníckeho práva i právo na ochranu proti akémukoľvek zásahu do vlastníckeho práva.

Obmedzenie vlastníctva nehnuteľnosti

Vlastnícke právo je jedným z najchránenejších práv, akými človek za svoj život disponuje. Tomu zodpovedá i úprava zásahov a obmedzení doň zo strany štátu. Základy a rámec obmedzenia vlastníckeho práva sú uvedené v Ústave SR, predpise s najvyššou právnou silou. Vlastnícke právo a jeho takmer „nedotknuteľnosť“ si vážil aj ústavodarca v roku 1992 pri tvorbe Ústavy SR, nakoľko tá umožňuje obmedzenie vlastníckeho práva iba za splnenia prísnych podmienok.

Článok 20 ods. 4 Ústavy SR stanovuje, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva (a to jedine zo strany štátu) je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.

Obmedzenie vlastníckeho práva nutne treba odlišovať od vyvlastnenia. Pri vyvlastnení je vlastník nútene pozbavený vlastníckeho práva a fakticky i právne prestáva byť vlastníkom vyvlastnenej veci. Naopak, pri obmedzení vlastníckeho práva možno jedine obmedziť výkon, resp. obsah vlastníckeho práva, no samotné právo zostáva vlastníkovi.

Obmedziť výkon svojho vlastníckeho práva však môže vlastník aj z vlastnej vôle, napr. zmluvne. Medzi takéto zmluvné obmedzenia radíme najčastejšie záložné právo, zálohom ktorého je nehnuteľnosť či najrôznejšie vecné bremená zaťažujúce nehnuteľnosť (napr. právo prechodu cez pozemok či právo doživotného užívania nehnuteľnosti).